sociálne riziká

Sociálne riziká 
a) Strata súkromia na webe.
b) Reklama na webových stránkach.
c) Jednoduchý prístup k nevhodným informáciám, 
d) Dôveryhodnosť, pravdivosť informácií na webe, Anonymita na webe.
e) Kyberšikanovanie.
f) Hry a gambling. 
g) Nevyžiadané e-maily – spamy, poplašné správy (hoax).

 

 

Pod pojmom sociálne riziká informačných technológií chápeme negatívne vplyvy, 
ktoré nepriaznivo vplývajú na sociálny vývoj jednotlivca, na formovanie vzťahov jednotlivca 
k spoločnosti a vzťahy medzi jednotlivcami navzájom.
Do tejto kategórie môžeme zaradiť: 
 
a) Strata súkromia na webe. Využívanie Internetu umožňuje jednotlivcom 
komunikovať s rôznymi ľuďmi, ktorých osobne ani nepoznáme, no mnohokrát ich 
dôveryhodné správanie znižuje našu mieru pozornosti, čo následne vedie 
k zverejňovaniu rôznych osobných, dôverných informácií o sebe. Tieto informácie 
však môžu byť ďalej šírené už bez nášho súhlasu a možnosti ovplyvniť ich 
publikovanie, čím prichádzame postupne o svoje súkromie. Mnoho severov (napr. 
servery sociálnych sietí) nás priamo vyzýva na zadanie osobných informácií o sebe, 
zverejňovania informácií o našej činnosti, dáva možnosť zdieľať obsah aj dôverného 
charakteru (fotografie, videá...), podmieňuje to možnosťou využívania ich služieb. 
Všetky tieto informácie sa dostavajú do veľkého informačného priestoru a hrozí 
riziko ich zneužitia a my postupne prichádzame o svoje súkromie, ktoré sa stáva pre 
iných ľahko dostupným.
 
b) Reklama na webových stránkach. Reklama môže byť rovnako pravdivá ako aj 
nepravdivá, no ľudia majú sklony uveriť obsahu reklám, čo v prípade nepravdivých, 
či zavádzajúcich reklám môže spôsobiť narušenie sociálneho správania sa 
jednotlivcov (prehnaná dôvera v obsah, zmenu vlastného hodnotového rebríčka, ...).
 
c) Jednoduchý prístup k nevhodným informáciám. Internet využívame hlavne na 
získavanie informácií, čo umožňuje pomerne ľahko získať aj informácie 
nevhodného charakteru, ktoré môžu negatívne vplývať na vývoj detí a mládeže.
Za nevhodný obsah pre deti sa považuje:
    -nahota a sexualita, (pornografia),
    -násilie, (násilné scény a videá, , sebapoškodzovanie, samovraždy, asistované 
     samovraždy),
    -verbálna agresivita a vulgárne vyjadrovanie, 
    -prezentácia netolerancie, (rasizmus, nacionalizmus, xenofóbia, extrémizmus, 
     náboženský fanatizmus, sekty,...),
    -extrémnych spôsobov správania, (propagácia anorexie, bulímie),
    -užívania návykových látok, (drogy, lieky, steroidy),
    -používania zbraní, ako aj rôznych obsahov, ktoré u nich môžu vyvolať strach, 
     úzkosť, depresiu alebo pocit ohrozenia.
 
d) Dôveryhodnosť, pravdivosť informácií na webe. Anonymita na webe. Internet 
nám poskytuje falošný pocit dôveryhodného prostredia. Preto máme sklony uveriť 
všetkým informáciám, na ňom uverejneným, čo môže negatívne ovplyvňovať naše 
rozhodnutia. 
Pocit anonymity vyvoláva sklony k negatívnemu, nevhodnému správaniu sa, 
ktoré by sme v reálnom živote normálne nevykonali.
 
e) Kyberšikanovanie (elektronické šikanovanie, cyberbullying, cybermobbing) –
forma šikanovania, pri ktorej sa používajú nové technológie, ako je počítač, internet, 
mobilný telefón. Prebieha vo virtuálnom priestore s využitím rôznych služieb a 
nástrojov ako sú email, IM (instant messeneger - napr. Skype, ICQ), čet, diskusné 
fóra, sociálne siete, stránky na zverejňovanie fotografií a videí, blogy, SMS správy, 
telefonáty. (Šikanovanie – opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je 
vysmievať sa, ubližovať niekomu, ponižovať ho. Agresor zneužíva svoju moc nad 
obeťou.) 
Kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. 
Nie je to niečo nové, je to len prejav, ktorý sa objavuje v inom priestore. S 
rozšírením moderných technológií sa aj výrazná časť šikanovania presunula do 
virtuálneho prostredia. Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia 
pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú 
závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takéto šikanovanie im môže 
pripadať iba ako druh neškodnej zábavy. Agresora zároveň ich anonymita chráni 
pred odhalením. Pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie – nemôže pred 
ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Ak používa mobilný telefón alebo 
internet, agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste. 
Formy kyberšikanovania: urážanie a nadávanie, obťažovanie, zastrašovanie, 
vyhrážanie a vydieranie, zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených 
fotografií alebo videí, šírenie osobných informácií alebo klebiet , vylúčenie zo 
skupiny, kybernetické prenasledovanie. 
 
f) Hry a gambling. Gaming – pojem označujúci hranie elektronických hier na rôznych 
zariadeniach. Ak sa pri hraní používa aj pripojenie na internet, hovorí sa o online 
gamingu. Pre označenie hráča sa používa anglický výraz gamer. 
Hra je prirodzenou súčasťou ľudského života, a detského obzvlášť, je 
prostriedkom pre osvojovanie si nových zručností a získavanie nových skúseností. Je 
relaxom, zábavou i spoločenskou aktivitou. V posledných rokoch si čoraz väčší 
priestor získava hranie hier na počítačoch, mobiloch a hracích konzolách.
Okrem pozitív majú počítačové hry aj svoje riziká:
    -jednostranné zameranie aktivít dieťaťa, 
    -riziko vzniku závislosti, 
    -nevhodné správanie a násilie v hrách, 
    -zdravotné riziká, 
    -únik do virtuálneho priestoru – od reálneho sveta,
    -strata sociálneho cítenia.
 
g) Nevyžiadané e-maily – spamy, poplašné správy (hoax) - Okrem dôležitých a 
užitočných informácií sa cez internet a email šíri aj veľa zbytočného balastu. 
Prichádza množstvo reklamných správ a výhodných ponúk, preposlaných vtipných 
emailov a varovaní pred rôznymi nebezpečenstvami, ale aj vírusy a iný škodlivý 
softvér. Pri pozeraní webstránok vyskakujú blikajúce reklamné okná. To všetko je 
otravné, obťažuje nás pri práci, zbytočne pri čítaní strácame čas. Okrem toho hrozí, 
že naletíme na rôzne podvody alebo si nevedomky nainštalujeme vírus, ktorý 
poškodí počítač. 
Spam. Pod označením spam sa skrýva hromadne rozosielaná nevyžiadaná 
pošta. Najčastejšie sa šíri prostredníctvom emailov, ale aj cez SMS a MMS správy v 
mobiloch, na četoch alebo v online diskusiách. Veľkú časť spamu tvoria reklamné 
správy, výhodné ponuky nákupov, ponuky na účasť v súťažiach a lotériách, ako aj 
ponuky erotických telefonických liniek a pornografických stránok, zázračných liekov 
a liečebných postupov, nelegálneho softvéru a pod. 
Ochrana pred spamom: ochrana osobných a kontaktných údajov, zamaskovanie 
emailovej adresy, ochrana počítača, nahlasovanie spamu, ochrana pred zasielaním 
reklamných správbo.
 
Hoax Pojmom hoax označujeme poplašné - podvodné správy, ktoré 
upozorňujú na neexistujúce nebezpečenstvá alebo sľubujú rýchle zbohatnutie. Patria 
medzi ne aj falošné alebo neaktuálne prosby o pomoc, reťazové listy šťastia a rôzne 
petície. Takéto správy kolujú po internete roky – postupne sú preložené do rôznych 
jazykov a aj keď sú v nich úplné absurdnosti, stále sa nájde niekto, kto im uverí a 
pošle ich ďalej. Tým sa hoax líši od spamu – väčšinou ho preposielajú dôverčiví 
užívatelia, ktorí si myslia, že ide o dôležitú správu, chcú pomôcť alebo sa podeliť o 
možnosť výhodného Hoax zdôrazňuje naliehavosť nebezpečenstva a dramaticky 
opisuje riziká. Autor sa snaží vzbudiť zdanie dôveryhodnosti, opiera sa o vymyslené 
vyjadrenia známych osobností, odborníkov, spoločností alebo o fiktívny zážitok 
blízkych ľudí (napr. „Microsoft varuje“ alebo „kamarátka mi rozprávala svoju 
skúsenosť“). Ďalším znakom je prosba o okamžité rozoslanie hoaxu všetkým 
známym a priateľom.